"Postupom času dochádza k stabilnému pokroku a diera sa zmenšuje," povedal
spolupredseda vedeckého hodnotiaceho panela (SAP) Montrealského
protokolu Paul Newman, ktorý je zároveň hlavným vedcom pre vedy o Zemi v
Goddardovom vesmírnom letovom centre NASA v Greenbelte v americkom
štáte Maryland. "Vidíme určité kolísanie, keďže zmeny počasia a
ďalšie faktory spôsobujú, že čísla sa mierne... menia. Celkovo však za
posledné dve desaťročia vidno klesajúci trend. Odstránenie látok
poškodzujúcich ozónovú vrstvu prostredníctvom Montrealského protokolu
zmenšuje dieru,“ dodal.
K zlepšujúcemu sa stavu ozónovej vrstvy Zeme prispel Montrealský
protokol z roku 1987, ktorý zakázal chemické látky poškodzujúce túto
vrstvu.
Ozónová vrstva – časť stratosféry, ktorá chráni Zem pred negatívnym
účinkom ultrafialového žiarenia Slnka – sa každoročne v septembri
stenčuje a nad južným pólom vytvára "ozónovú dieru". Na príčine sú
zlúčeniny chlóru, fluóru a brómu v atmosfére, ktoré vznikli ľudskou
činnosťou a ktoré vo vysokých nadmorských výškach spôsobujú chemické
reakcie ničiace ozón. Tenšia ozónová vrstva znamená zosilňovanie
ultrafialového žiarenia.
Vedci merajú dynamiku ozónovej vrstvy pomocou prístrojov na satelitoch
Aura, Suomi a NOAA-20. Meranie pomocou Dobsonovho spektrofotometra je
známe ako celková hodnota ozónu v stĺpci, pričom celosvetovo to je v
priemere asi 300 Dobsonových jednotiek. Tento rok dosiahla najnižšia
hodnota 101 Dobsonových jednotiek, čo sa podobá situácii z minulého
roka.